Tá malá blondína s úzkou pičkou mi vstúpila do života príliš neskoro.
Teda, na úzke pičky nikdy nie je neskoro – ideálne by bolo umrieť s vtákom zasunutým do jednej takej, ale chápete, ja som akurát dovŕšil tridsaťosem a ona tej jari zmaturovala. Čo už z toho mohlo byť, okrem dramatickej dohry na psychiatrickom oddelení fakultnej nemocnice?
Myslím, že jej problém spočíval v tom, že začala priskoro masturbovať.
Keď máte osem, treba sa venovať hrám so spolužiačkami a mobilu, alebo čo sa dnes v tom veku robí. Ale ona nie, ona to akurát robila sebe. V pohode tú informáciu na mňa vybalila, sotva sme sa zoznámili na Facebooku – po toľkých rokoch ju to vraj prestalo baviť a potrebuje dobrého veľkého kára.
Zaklopala na správnej adrese.
Pravda, keď bude po všetkom, určite napíše o mojom fasovi v básni (zabudol som sa zmieniť, že bola poetka). Napíše, že predstavuje „slušný európsky nadpriemer“, ale to mne celkom stačí, veď ešte aby sa človek trápil, že ho nevie poriadne uskladniť v trenkách.
Než sa dostanem k jadru veci, a tomu verte, že budete pohoršení a zároveň nadržaní ako psi, musím spomenúť, že chovala dvoch čiernych kocúrov. Sústavne ich nakrúcala a videá postovala na sociálne siete.
Foto: Pixabay.com
Jeden sa volal Fridrich, po Engelsovi (okrem toho, že bola poetka, bola aj socialistka), druhý Dietrich po jej najlepšom priateľovi, nemeckom teplošovi, ktorému som raz skoro prijebal. Nie za to, že bol buzerant, proste za to, že bol po ruke a mal talent nasierať ľudí.
Sústavne tých kocúrov mojkala, škrabkala dlhými nechtami s neónovým lakom za ušami, až blažene privierali oči. Človek nemusí mať diplom zo psychoanalýzy, aby si dal dve a dve dokopy: problém s vlastnou sexualitou, jej prežívaním a citovou angažovanosťou k druhému pohlaviu.
Vlastne by ma neprekvapilo, keby si na pošvu naliala teplé mlieko, a nechala tie čierne potvory ju poriadne vylízať.
Malo mi zapnúť už vtedy, ako to celé bude, ale keď vám začne hanebné fotky posielať hentaká kosť (okrem toho, že bola poetka a socialistka, tiež jazdila na koni), neriešite nič iné, len ako čo najviac skrátiť časový interval, v ktorom ho do nej zasuniete. Takže som sa vyhol analytickým otázkam ohľadom jej podivnej, pokrútenej, perverznej povahy, a proste sa snažil ju namotať ako najviac to šlo.
Veľmi som sa snažiť nemusel – to dievča malo medzi nohami horúcu pec, ktorá potrebovala akútne schladiť mliečnym vodopádom, ak si rozumieme. A tak všetku iniciatívu vyvinula ona sama.
Toho leta som motal asi šesť báb naraz, prevažne cez čet. Štatistika hovorí jasne – ak chcete nejakú uloviť, musíte najprv rozhodiť siete. Iba naivka alebo sentimentálna povaha bude dobýjať jednu jedinú bránu. Baby sú ako rizikové fondy, treba si rovnomerne rozložiť svoje energetické investície do nich.
Ale ostaňme nateraz pri Marhuľke (jej pravé meno si z pochopiteľných dôvodov nechám pre seba). Počujte, rozdali sme si to v posteli mojich rodičov, ktorí boli v čase jej návštevy práve v zahraničí. Kričala ako primadona, keď som ju prstoval. Kričala tak nahlas, až som sa bál, či nezobudí celú ulicu.
Ako som ju trtkal, opakovala dookola: „Panebože! Panebože!“
A ešte: „Čo mi to robíš, čo mi to robíš?“
Normálne som na chvíľu odvrátil hlavu, aby nevidela, že sa smejem.
Bola to úzka pička, to vám poviem. Ledva som sa do nej vošiel a prst tam vošiel tiež iba jeden. Kým som ju prstoval prostredníkom, palec putoval do kakáča. Nie celý, ale hladil som jej ho tesne pod povrchom, kde je sliznica najcitlivejšia.
Sama povedala: „Rob si so mnou, čo len chceš…“
Jasné, po niekoľkých borovičkách a dvoch fľašiach vína, ale aj tak, bola to povoľná kundička.
Ľúbilo sa jej, že som starší chlap – tu inak opäť vidíme psychosexuálny problém, ale opäť sa vyhnime analýze, nakoniec, toto je príbeh, nie vedecká dizertácia. Mne sa zas ľúbilo, že hoci mám vyše sto kilo, strie a chýba mi vpravo hore jeden zub, ponúkla sa mi na podnose takáto samica prvej akosti. Kurva, pokožku mala hebkú ako bábätko! Nikde žiadna nerovnosť. Ani len materské znamienko som neobjavil! Afrodita made in stredoeurópska pôrodná stanica. A tie oblé ramená, čo tak rada odhaľovala…
Trochu divné na celom bolo, že krátko predtým, než ma uviedla do svojej šušky, mi vyrozprávala, ako ju foter v detstve obťažoval.
„Išiel okolo mojej izby, keď som sa prezliekala, a práve som bola nahá,“ rozprávala Marhuľka. „Ostal stáť vo dverách a pozeral sa. Povedal, že som krásna. Zahanbilo ma to. Požiadala som ho, nech zavrie dvere, ale on tam len ďalej stál a zízal, normálne zízal, rozumieš?“
Prikývol som na znak účasti.
„A potom, neskôr večer… Pozerali sme sami dvaja telku, na gauči. Zrazu si ľahol, položil mi hlavu na stehná. Zdvihol ruku a prstom mi obkrúžil prsník. Potom ho vzal do ruky a poťažkal ho…“
Vyhŕkli jej slzy.
„Ach Bože, dievča,“ povedal som, „to mi je ľúto. Tak strašne ľúto.“
Myslel som to úprimne.
„A vieš, čo je najhoršie? Nikto mi neveril, nikto! Povedala som to mame, ale tá mávla rukou, že som si niečo zle vysvetlila. Vtedy už boli obaja alkoholici, mama aj oco. A babka… Tá sa hrozne rozplakala. A povedala, že už o tom nikdy nechce počuť! Rozumieš, rozumieš čo ti hovorím…?“
Sedeli sme pri jedálenskom stole. Vstal som a privinul si jej hlavu na svoje brucho. Jej slzy mi zmáčali tričko. Premýšľal som, či jej nevadí, že mám brucho mäkké ako vankúš. Očividne nevadilo.
Uvoľnil som objatie, znovu sa napila tvrdého a zabrzdila to vínom.
„Poďme si čítať básne,“ navrhla. „Máš doma nejaké svoje?“
„Hej, v notebooku. Poď so mnou.“
Zaviedol som ju do otcovej pracovne, malej a útulnej, so slabým svetlom a posteľou, na ktorej otec popoludní trávi svoju siestu. Usadila sa tesne vedľa mňa a cítil som, že bude dobre.
Zapol som notebook a vybral pár básní. Začala ich nahlas čítať a medzitým vybuchovala smiechom: „Belasé oči? To vážne? Aha, a čierna mašľa vo vlasoch??? To ti nič lepšie nenapadlo?“
„Heeej, je tam trochu klišé, ale veď dobre, no…“ bránil som sa.
„Bože, tu je teplo…“
„Starý Orech je najteplejšie miesto na Slovensku. Preto pálime takú dobrú marhuľovicu, ty Marhuľka.“
Vyzliekla si košeľu, ostal na nej len akýsi zdrap látky. Boli na ňom vyobrazení policajti, ako bijú bezbrannný dav. ACAB – All Cops Are Bastards.
„Super top,“ vravím.
„Jediný boj je triedny boj,“ odvetila.
„Jeeees!“
Tľapli sme si.
Hodil som očkom po jej stehnách: famózne. Hrubé, ale nie tlsté; samý sval. To od tej jazdy na koni. Vedela predvádzať v sedle hotové akrobatické zázraky. Robiť pózy na chrbte silného žrebca, to je vám čistá metafora sexu. Ako zviera sedlo rukami, potom rozkračuje vo vzduchu nohy…
Všimla si, ako ju očumujem.
„Nemáš tam niečo zaujímavejšie?“ kývla hlavou na notebook.
„Hmmm. Prednášku o ľudskej sexualite v populárnej kutlúre.“
„To chcem počuť!“
Napili sme sa a zatiaľ čo sa večer preklopil do noci, spustil som prezentáciu.
„Podľa Freuda… Orálne štádium ľudského vývoja… Análne štádium… Genitálne…“
Nedostal som sa ani k Oidipovmu komplexu, keď prehodila svoju holú nohu cez moju holú nohu (obaja sme mali kraťase).
„Ehm… Marhuľka?“
„Áno?“
„Čože, čo?“
„Nič, pokračuj. Je to zaujímavé.“
Okeeeej…
„Ego, Superego, ID… Nevedomie… Pudy, libido…“
Vzala moju ruku a položila si ju na to fantastické mäsité stehnisko.
„Ehm, ehm… MARHUĽKA!“
„Áno?“
„Dosť ťažko sa mi takto prednáša…“
„Tak sa sústreď!“
Okeeeej…
„Jacques Lacan prišiel s teóriou, že objekt našej túžby…“
Vzala ma za zápästie a položila mi ruku tak, že som sa prstami dotýkal látky jej kraťasov.
Látka bola vlhká.
Kokot, hneď sa mi postavil.
Odmlčal som sa a prstami jemne odsunul vlhkú látku. A pod ňou hotová záplava! Tiekla tak, že by som mal zavolať klampiara, nech ju znova utesní, než zagebrí celú izbu.
Namiesto toho som jej začal hladkať šušku.
„Mmmm,“ vyrazila z hrdla a pomrvila sa.
Ešte chvíľu som prednášal, tá téma ma jednoducho strašne baví: „Objekt túžby je vždy niekto druhý. Niekto, pre koho sa ideme zblázniť, ani nevieme vlastne prečo. Vidíme v ňom niečo viac, viac, než v ňom skutočne je…“
„Zhasni,“ kázala.
Odložil som notebook, prestal ju hladkať a pobral sa k vypínaču. Kým som sa vrátil, ležala tam celkom nahá, potme, iba vo zvodnom svetle mesačnej noci, ktoré prenikalo cez pootvorené žalúzie. Nato, že sme sa osobne prvý raz stretli pred bezmála dvoma hodinami, celkom odvážny krok. Ach, tí mileniáli…
Nesnažil som sa skrývať svoju erekciu.
Roztiahol som jej kolená a pustil sa hlavou koštovať, čo za príchute tam dolu prevládajú.
Dúfal som, že to nebude tuniaková paštéta, a vďaka Pánubohu, chutila úplne skvele. Mám podozrenie, že si ju niečím navoňala alebo prisladila.
Bola bohovsky chutná!
Lízal som ju, ako mi skúsenosť kázala a schopnosti dovoľovali. Lízal som ju ako prvú letnú zmrzlinu, ako dieťa keď líže svoj prvý cencúľ, úplne som vychutnával všetky tie diskrétne krivky, čo môj jazyk objavoval.
A odrazu som začul pološeptom, polo-vzdychom slová: „Nie… Nie, prosím. Prosím nie…“
Zdvihol som hlavu: Marhuľka ležala rozvalená na chrbte s bradavkami vysoko k nebesám a hlavou zvrátenou od rozkoše. Chápal som, že jej odmietanie je symbolické a súčasťou našej hry. Lízal som ďalej.
Potom som vstal a vzal ju do náruče. Odniesol som ju do rodičovskej spálne, položil na manželskú posteľ a ľahol si na ňu.
„Prosím, áno,“ žobronila pre zmenu. „Urob mi to… Urob… PORIADNE!“
„Ty kurva malá,“ zavrčal som. „Ty malá – špinavá – kurva!“
S posledným slovom som ho do nej celého zasunul. Zastonala a prehla sa ako maďarský luk.
Búšil som do nej, skúste si to predstaviť: skoro dvojmetrový obor, spotený na cucky, pod ním krpatá bloncka, sotva plnoletá, prevracajú sa jej oči až vidno bielka, kričí, vrieska, prsia sa jej pohybujú dopredu dozadu…
Kondične som bol na tom horšie, tak som si ľahol na chrbát a nechal ju naskočiť na koníka. Snažila sa, ale úprimne, ešte veľmi nevedela ako sa to robí. Technické prevedenie dva body z desať. Ale dobre sa na ňu pozeralo. Lolitka. Vlasy rozhodené okolo hlavy, prsia plné, bradavky tuhé…
Znovu som ju zvalil, tentoraz na bok. Zasunul som ho pekne pomaly, nech ho cíti.
Stále len horekovala: „Ach, Bože, čo to so mnou robíš…“
Trtkal som ju, to som robil. Občas mi medzi prírazmi napadlo, či toto je to, čo naozaj v živote hľadám… Ale filozofia musela počkať, lebo od únavy a množstva spotrebovaného chľastu mi začal mäknúť…
„A kurva,“ odfúkol som a vytiahol to, čo z neho ostalo, „prepáč. Nemám už vitalitu ako kedysi.“
„To nič,“ povedala, „ukáž.“
Zliezla dolu a vzala ho do úst. Ani v tom nebola práve majsterka sveta. Ale vzrušovala ma celá tá situácia. Piče, veď som bol raz taký starý ako ona!
„Zlato,“ zasmial som sa, „si skvelá, ale už to nepôjde. Nerob… Nemusíš.“
„Ale mne chutí…“ zahuhlala s plnou pusou.
Mľasklo to, strčila si ho až do hrdla, naplo ju, a mne sa znovu vzmužil.
Nato ma chytil akýsi rapeľ, neviem vám vysvetliť prečo: „Ty kurva!“ skríkol som. „Ja ti dám! Toto chceš? TOTO???“
Znovu som ju zvalil na bok. Oboch nás zmáčal pot. Vrazil som jej ho tam bezodkladne.
„AAAAAAAaaaaaaaa!“ vykríkla.
„Drž hubu!“ okríkol som ju. „DRŽ KURVA HUBU!“
„Och… Áno… Nadávaj mi… Ešte…“
„TICHO BUDZ! NEPIČUJ MI TU! NEPIČUJ MI TU!“
Ostošesť som do nej búšil. Mladé telo bolo napnuté a celé sa chvelo. Netuším, kedy presne sa spravila, cez záplavu výkrikov a svalových sťahov sa to nedalo poznať. Extáza, tranz…
„Už budem,“ volal som, „už…“
„Nevyťahuj ho, prosííííím…“ zaúpela. Zapichla mi nechty do zadku.
„Ale zlato, musím…“
„Prosím, beriem tabletky, prosím!“
Práve deň predtým som čítal článok, že z desaťtisíc žien na antikoncepčných tabletkách jedna určite otehotnie. Toto som riskovať nemienil. Ďakujem, svoj život si cením viac. Chorobu od nej prevezmem v pohode, ale nabúchať ju, to nie.
„Vystriekaj sa do mňa,“ prosíkala, „urob mi to, napusti ma!“
„AAAAAAAAAAAAaaaaaaaaaaaaaa!“ kričal som pre zmenu ja.
Vytiahol som ho v poslednej chvíli.
Striekal som všade naokolo, mali sme to na bruchách aj rukách, posteľná bielizeň mojich rodičov zajebaná až hrôza.
Poslal som Marhuľku do kúpeľne po uterák, keď ho priniesla, poutierala mňa aj posteľ.
„Idem sa osprchovať,“ oznámil som.
„Nechoď,“ šepla. „Ostaň pri mne…“
To bola najkrajšia prosba, akú som za posledné roky počul. Načisto ma dostala – pri pohľade späť vidím, že toto bol ten moment, ktorým sa všetko dojebalo…
Až doteraz to bolo len o sexe.
Tu do neho vniesla emóciu.
A ja som sa pravdaže neskôr namotal.
Toto bol spúšťač.
Môžete sa mi smiať, ale som citlivý chlap, vy kurvy neprajné.
Privinul som sa k jej drobnému tínedžerskému telíčku a ruka v ruke, srdce pri srdci, sme okamžite upadli do hlbokého spánku.
Viac podobných poviedok nájdete v knihe erotických poviedok od Marka E. Pochu, s názvom Aj TEBA dostanem