Vietor mi rozveje vlasy, len čo vyjdem von, a tok myšlienok v hlave mi prúdi rýchlosťou tornáda. Jelenia ulica. Posledná chalupa. Nasadám do auta a dupnem na plyn. Dlane mám spotené, pulz sa mi zrýchľuje. Už sa to blíži. Moje dobrodružstvo. Aký bude? Škoda, že ho nemôžem vidieť, no práve to ma na tom tak priťahuje. Práve to moje vnútro pohlcuje neukojiteľnou túžbou vyskúšať milovanie pod rúškom tmy, v chalupe, s neznámym mužom…
Moja tepová frekvencia dosahuje maximum, keď vystúpim z auta a zahľadím sa na poľnú ulicu, pozdĺž ktorej vedú drevené chatky. Pozriem na hodinky. O päť minút tam musím byť, zrýchlim teda krok. Je už šero, nikde niet živej duše. Čím viac sa približujem k poslednej chalupe, tým viac ma premáha strach. Bojujem s emóciami. Nesmiem sa báť, inak sa moje túžby
nikdy nenaplnia, upokojujem svoju myseľ. Sľúbil predsa, že neurobí nič, čo by som nechcela. Je ťažké uveriť neznámemu, ťažké tam ísť, no pocit, že to potrebujem zažiť, je silnejší. Musím zistiť, aké to je. Zrak mi padá na poslednú chalupu. Badám, že je osvetlená. Naprázdno prehltnem, postupujúc k nej pomalými krokmi. Božemôj. Srdce mám až v krku, taká som nervózna. Už stojím pred dverami, sú drevené a mohutné. Čo tu robím, dočerta? Vážne sa začínam báť. Prekonávam nutkanie utiecť, lenže je to silnejšie ako strach.
Rozochvenou rukou zovriem kľučku a dvere sa otvoria. Opatrne vojdem dnu, akoby som si nebola istá bezpečnosťou. Nie je tu. S úľavou si vydýchnem a zatvorím dvere, lebo všetko je tak, ako sme sa dohodli. V strede je veľká posteľ, oproti nej drevená skriňa. Pri okne sa vyníma stôl, na ktorom horí sviečka. Musel tu byť len pred chvíľkou, keďže ešte nevyhorela ani do polovice. Kde sa len schováva? Možno je za chalupou a striehne. Určite je blízko, cítim to. S napätím sa okolo seba rozhliadnem. Je to tu také… tajomné.
Nie je to síce hotel, ale aj tak ma toto miesto fascinuje. Pristúpim k posteli, na ktorej je položená čierna šatka. Hodí sa k mojim šatám. Všetko je tu čierne ako najtmavšia noc, až ma to desí. Znova pocítim nutkanie odísť. Čo ak je to nejaký psychopat? Och, Tereza spamätaj sa, na to si mala myslieť skôr, snažím sa nepríjemné myšlienky odohnať zakaždým, keď ma pochytia.
Čas sa kráti, musím preto urobiť všetko tak, ako sme sa dohodli. So zovretým hrdlom si ľahnem na posteľ. Dotknem sa šatky. Je zo saténu, príjemná na dotyk. Priložím si ju k očiam a pevne zviažem. Potom si ľahnem a čakajúc na Nicholasa sa snažím upokojiť. Srdce mi búši ako zvon, strach ma premáha čoraz viac, no nedokážem vstať a odísť. Už je príliš neskoro.
Zaškrípu dvere. Je tu.
Foto: pixabay.com
Nič nevidím, iba vnímam každučký zvuk. Buchnú dvere a potom sa ozvú ťažké kroky, ktoré sa ku mne približujú. Od napätia ani nedýcham, ruky a nohy mám úplne zdrevenené. Zastane pred mojou posteľou. Je neznesiteľne mĺkvy, chvíľu mám pocit, že len stojí a obzerá si ma, lebo nezaregistrujem žiadny zvuk. Chcela by som niečo povedať, ale sľúbila som mu, že budem mlčať, rovnako ako on.
Ubehnú asi tri minúty, stále sa nič nedeje, keď zrazu zacítim jeho dych na svojej tvári. Chystá sa ma pobozkať? Akosi dlho mu to trvá, som znepokojená, srdce mi bláznivo búši, sťa by mi chcelo vyskočiť z hrude. Strach ma úplne pohltí, lebo stále neviem, čo so mnou urobí.
„Sama si si na vine Tereza,“ hreším sa v duchu. Chcela som dobrodružstvo a teraz, keď sa moje hriešne myšlienky premieňajú
na skutočnosť, túžim utiecť. Už keď mám pocit, že to nevydržím, vyskočím z postele a vezmem nohy na plecia, pobozká ma. Zacítim jeho jazyk a pery, ktorými sa lačne zmocní tých mojich, čo ma mierne vykoľají. Nebránim sa. Jeho bozky sa mi páčia, sú zvláštne hrejivé a vášnivé zároveň, a takmer okamžite zacítim vibrovanie tam dole. Prekvapí ma to. Možno sú moje pocity také intenzívne práve kvôli tomu, že ho nevidím.
Napätie zo mňa pomaly opadáva a keď ma začne hladiť, uvoľňujem sa. Nicholas sa neponáhľa. Dotyky jeho prstov nasvedčujú tomu, že je skúsený majster vo svojej hre na vášeň. Perami mi blúdi po krku a cez látku šiat hladí tie najintímnejšie časti. Robí to tak precízne a dokonale, že ani nedýcham. Akoby poznal každé zákutie môjho tela. Akoby chcel precítiť každý jeden dotyk a bozk.
Zavzdychám, keď mi začne vyzliekať šaty. Ani sa nestíham spamätať a ležím úplne nahá. Vidieť stále len tmu je zvláštne, no to, čo cítim, je také vzrušujúce, že to ani neviem opísať. To tajomno, ktoré mám v každej bunke svojho tela, čo sála z tej tmy a z Nicholasa, ma úplne pohltí. Môže moje búšiace srdce zvládnuť takýto nápor vášne?
Zrazu ma priľahne svojím telom. Ovanie ma jeho vôňa, korenistá a dráždivá, pohlcujúca všetky moje zmysly. Páči sa mi,
ako vonia a ako ma bozkáva. Rukami ho objímem okolo krku a začnem ho hladiť po vlasoch. Má ich krátke, ale netuším, akú
majú farbu. Mám chuť opýtať sa ho to, no nechcem nič pokaziť, preto mlčím a ďalej skúmam jeho tvár. Je hladká, čo znamená,
že nenosí bradu. Ochutnám jeho pery, dlaňami mu prejdem po hrudi a ramenách a zisťujem, že je štíhly a na dotyk dobre
stavaný. Žiadna ovisnutá koža, žiadne veľké brucho, ale pevné telo. Aj keď ho nevidím, už teraz sa mi páči. Som spokojná
so svojím úlovkom a s tým, čo so mnou robí. Jazykom blúdi po mojom krku a posúva sa nižšie k prsiam. Prisaje sa mi na ľavú bradavku a nežne sa s ňou pohráva. Zavzdychám. Potom sa presunie k pravej, čím mi spôsobí dokonalú rozkoš. V žilách mi prúdi adrenalín, zdá sa mi, že to už dlhšie nevydržím a prosebne k nemu nadvihujem boky. Tak veľmi sa nemôžem
dočkať, kedy ho v sebe zacítim… Teraz je tá správna chvíľa!
No zrazu si uvedomím, že jeho ruky sú preč. Nedotýka sa ma, nebozkáva ma. Prečo? Teraz, keď ho tak veľmi chcem, sa odo mňa vzdiali? To hádam nemyslí vážne? Počujem zvuk zipsu. Možno sa vyzlieka, pomyslím si. Nehybne ležím a čakám.
Čo je to za šramot? Rozvášnená do zbláznenia horúčkovito premýšľam, no ani sa nestíham spamätať a zaškrípu dvere.
On odišiel? Tie dvere naozaj buchli! Prudko sa posadím a strhnem si šatku z očí. Zažmurkám. Sviečka už takmer dohorieva
a miestnosť je prázdna. Čo mi to urobil? Vyskočím z postele, nedbajúc na to, že som nahá, a pribehnem k dverám. Musím
ho zastaviť, nemôže len tak odísť. Otváram dvere a nakuknem do tmy.
„Dopekla!“ zahreším a vraciam sa späť dnu, keďže vonku niet živej duše. Chvejúcimi sa rukami si obliekam šaty, pričom moje myšlienky patria iba jemu. Prečo odišiel, keď som bola v najlepšom? Vtom si spomeniem na to, čo mi písal. Svojimi dotykmi ťa rozpálim do nepríčetnosti. Presne toto urobil. No to som nemohla tušiť, že nič nedokončí a odíde.
Musím sa usmiať. Tak veľmi som sa bála a napokon je to Nicholas, ktorý ušiel. Ale prečo? Čo je toto za hru?
Odchádzam z chalupy a vraciam sa k autu. Vlhko v nohavičkách mi pripomenie šialenú túžbu. Zachvejem sa. Zmocní sa ma silný pocit, že som tu nebola posledný krát.
Naštartujem. Možno to Nicholas robí úmyselne, aby ma vydráždil ešte viac, a zdá sa, že sa mu to podarilo. Neviem, či budem môcť v noci spávať, kým sa s ním znova nestretnem. Musím mu napísať, že sa ho chcem dotýkať, bozkávať ho a že prahnem po vášni, ktorú mi sľúbil. Keď konečne dorazím domov, rýchlo otváram notebook, plná očakávania a vzrušenia z toho, či mi napísal.
Amanda, bola si úžasná. Rád ťa znova uvidím a dokončím to, čo sme dnes začali.
Som veľmi zvedavá, aký bude ďalší postup a či ho budem môcť na ďalšom stretnutí vidieť aj ja.
Už sa nemôžem dočkať nášho stretnutia, ešte nikdy som s nikým neprežila niečo tak vzrušujúce. Chcela by som ťa vidieť.
Zatiaľ si môžem len predstavovať, ako asi vyzerá. Neubehne ani minúta a Nicholas odpíše. Ešte nie. Nemôžeš ma zatiaľ vidieť, ale sľubujem ti, že ak príde tá pravá chvíľa, sám ti rozviažem oči. Príď znova v sobotu o takomto čase, ako dnes.
Až v sobotu? Veď to je celá večnosť! Je to presne týždeň, ktorý budem tráviť v práci.
Prídem.
Netuším síce, prečo ho nemôžem vidieť, ale napriek tomu mi to nevadí, ba naopak, priťahuje ma to k nemu viac. Keď nad
tým uvažujem, pochopím, že Nicholasova tvár teraz pre mňa nie je podstatná. Dôležitejšie je to, čo cítim, že uspokojím svoju
túžbu zažiť niečo výnimočné. Veď ide iba o vášeň, o vzrušenie z niečoho nového a nepoznaného. Musím sa s ním stretnúť znova!
Noci s cudzincom
Chcete čítať ďalej? Táto poviedka je úryvkom z knihy Noci s cudzincom , ktorú si môžete kúpiť tu: https://www.bestseler.sk/produkt/noci-s-cudzincom-pevna-vazba/