Nenávidím, aj ho milujem zároveň

„To snáď nie! Vy ste určite Sara Charvetová.“

Otočila som sa k piskľavému hlasu a uvidela som Shirley McLloydovú, reportérku z časopisu Newyorskí ľudia.

„Jasné, že ste to vy. Zbožňujem vaše knihy. Konečne tu máme mladú a energickú spisovateľku, ktorá dokáže držať krok s dobou. Dúfam, že aj vaša ďalšia  kniha bude rovnako úspešná. Staton,“ podávala mu ruku a on ju prijal, „rada vás opäť vidím.“

Povedala mi práve, že som moderná?

Prijímala som jej vizitku a ona stále rozprávala: „Veľmi rada by som s vami urobila rozhovor do nášho časopisu. Máte agenta? Je niekto, s kým by som sa mohla skontaktovať?“

Bože, moja, trochu spomaľ! Jedným okom som zazrela Statona, ako sa na tejto situácii celkom dobre zabáva.

„Viete, obávam sa, že som tu len ja a môj editor.“

„Takže vydavateľstvo vás zastupuje aj vo veciach  publicistiky?“

„No, čo povedať? Je proste skvelé.“

„Sara, prisľúbte mi jeden rozhovor a nechám vás na pokoji.“

A ak nie? Čo urobíš?

„Viete, ja mám radšej anonymitu. Po popularite veľmi netúžim.“

„No tak. Snáď je niečo, čo by vás mohlo presvedčiť. Čo vy na to, Staton?“ otočila sa smerom k môjmu rande, „pomôžte mi presvedčiť ju spoločne.“

Foto: pixabay.com

Staton mlčal a ona napokon odišla. Táto žena sa so mnou rozprávala asi päť minút a už mi išla na nervy. Vyzývavým postojom mi dokazovala, ako veľmi má navrch, a ako veľmi je presvedčená o tom, že trocha reklamy by mi nezaškodilo. Možno aj mala pravdu, ale ja som po tom netúžila. V mojom živote toho bolo dosť, čo by na mňa mohla vyhrabať.

Mimovoľne som sa pritisla k Statonovi a jediné, čo som potrebovala, bolo prekonať erotickú energiu, ktorá tvorila jedinú zábranu medzi naším spojením. O tom, čo potrebujem práve teraz, nemala páru ani samotná blonďavá Shirley.

Pozrela som na Statona, ktorý sa teraz už schuti smial.

„Som ti na smiech?“

„Kdeže! Bola si iba v rozpakoch, to sa stáva.“

„Ale ty sa smeješ,“ obviňovala som ho ďalej a uvedomovala si, že jeho smiech je nákazlivý.

„Lebo mala pravdu, ktorá ťa vystrašila. Ale to nie je moja vec.“

„Prečo? Povedz mi svoj názor.“

„Neviem o tvojej práci veľa, ale Shirley poznám. Nie príliš osobne, ale rozhodne ti neporadila zle. A teraz  poď, pôjdeme sa niekam najesť.“

Zobral ma za ruku a vyviedol von. Ruka v ruke sme sa rozhodli ísť peši do neďalekého klubu, kde sme si dali skorú večeru. Objednali sme si jedlo a ja som sa začala obzerať okolo seba. Toto miesto pôsobilo veľmi intímne a útulne. V pozadí hrala hudba od Sade, mojej obľúbenej speváčky, a ja som si automaticky začala pohmkávať. Milovala som Sade.

„Zatancuješ si so mnou?“

Pozrela som na tanečný parket, kde tancovalo niekoľko párov a nechala som sa ku nim odviesť. Objal ma okolo pása a druhú ruku si spolu s mojou dlaňou položil na hruď. Ani na okamih neuvoľnil zovretie svojej dlane. Začali sme sa pohybovať v pomalých tónoch hudby. Cítila som sa ako vo sne a nechcela sa zobudiť. Ak mám byť vo svojich snoch takto neskonale šťastná, potom túžim iba po jednom. Chcem spať naveky. Zároveň chcem vdychovať vôňu leta, ktorú mi Staton toľko pripomínal.

„Páči sa mi to,“ pošepol mi do ucha, pričom sa mi o tvár dotkol strniskom.

„A čo konkrétne?“ Zdvihla som k nemu hlavu.

„Mať ťa takto blízko pri sebe, telo na telo.“ Pritiahol si ma ešte bližšie.

Cítila som jeho dych pri svojom uchu. Roztápala som sa v jeho blízkosti a zmáhala sa na odpoveď. „My nie sme telo na telo.“

„Že nie?“

„Sme predsa oblečení.“

Prebodával ma pohľadom a mne bolo jasné, že hľadal správne slová, ktorými by odpovedal na moju výzvu. Veď som mu práve navrhla, aby sa vyzliekol. Aby ma vyzliekol. Premáhala ma túžba a zvedavosť. Veľmi som prahla po tom, zistiť, čo tento muž skrýva pod šatami.

„To znie ako výzva.“

„Nie, nie. Tvoje telo na telo znie ako výzva. Ja iba poukazujem na nedostatky.“

„To ešte dnes môžeme zmeniť.“

„Ako?“

Hrudník sa mi dvíhal v hlbokých nádychoch a všetky svaly v mojom tele sa napínali od túžby ponoriť sa do jeho letnej vône.

„Ak už nebudeš dezert, navrhujem, aby sme odtiaľto okamžite vypadli,“ povedal jedným dychom a nespúšťal zo mňa pohľad, ktorým ma uväznil a podrobne skúmal.

„Ku mne alebo k tebe? Čo je bližšie?“

„Neviem, čo je bližšie, ale beriem ťa ku sebe. Hneď teraz.“

Dodržal, čo sľúbil a ja som sa mohla presvedčiť, že to je muž nielen slova, ale aj činu. Keď sme sa, ani neviem ako, dostali na zadné sedadlo jeho auta, po niekoľkých strohých príkazoch Claudiovi, jedným gombíkom oddelil zadnú časť od šoférovej nepriehľadným čiernym sklom. Okamžite sa na mňa vrhol. Otočil sa ku mne a jednou rukou mi zovrel stehno. Pevný stisk ruky ma donútil automaticky reagovať. Bolo nevyhnuté, aby som mu rukami zašla do perfektne začesaných tmavých vlasov a obkročmo sa mu posadila do lona.

Okamžite som pocítila jeho tvrdý úd medzi mojimi stehnami. Napínal mu nohavice a naliehavo ma lákal k pohybom, ktoré v súlade s jeho telom do seba zapadali ako puzzle. Skladala som ich od piatkového večera. Od momentu, kedy som ho spoznala, až do chvíle, keď sme sa ocitli v jeho byte, znovu si nepamätám ako. Vedela som iba toľko, že ma neprestal bozkávať.

Jeho bozky pristávali na mojom krku, keď sme prechádzali vstupnou halou. Dravo dobíjal moje ústa jazykom, keď sme stúpali na najvyššie poschodie budovy Avery na 100 Riverside Boulevard v Lincoln Square. Buchnutie dverí apartmánu sprevádzané hlbokým stonaním bolo jasnou predzvesťou, ktorá nad nami visela vo vzduchu nabitom statickou elektrinou.

Pritlačil ma ku dverám a nedočkavo mi vyhrnul šaty. Nedal mi ani najmenšiu šancu obzrieť si ho. Nielen naše pohyby, ale aj naše telá a zvuky, ktoré vydávali, boli v perfektnom súlade. Nikdy som nebola takto nadržaná. A aj toto bolo príliš slabé slovo k opísaniu toho, ako som sa práve cítila. Našu vášeň ešte vystupňovali ruky, ktoré nedočkavo šmátrali po mojom tele, keď sa konečne rozhodol odniesť ma do spálne, kde ma položil na vyvýšenú posteľ.

Vychádzala som v ústrety vzrušeniu, ktoré som cítila vo svojom lone. Pobádalo ho k ukojeniu mojej, jeho, našej túžby. Náš sex bol ako tanec, posvätný a harmonický. Vášnivé tango sa miesilo s temperamentnou salsou. Prsty sa mi trochu triasli, keď som sa pokúšala rozopnúť mu gombíky na bielej košeli. Nadvihol sa nado mnou a pomohol mi v mojej nešikovnosti, no košeľu si nevyzliekol.

Hruď sa mu dvíhala v hlbokých nádychoch a nedočkavosť sa mu odrážala v hladných jasných očiach. Robil, čo musel. Robil, čo vedel. Ukájal svoj hlad na mojom nenásytnom tele. Rýchlosť a dravosť pohybov jeho bokov, ktoré tvrdo vrážali do mojich, predčili všetky moje očakávania. Nikdy, nikdy predtým som nedosiahla vrchol tak rýchlo a s takou ľahkosťou. Ach, Bože! A to všetko bez toho, aby som si pritom musela pomáhať prstami, ktorými som si zvyčajne dráždila klitoris. Bol pre mňa perfektný!

„Staton.“ Prstami som si ho priťahovala za vlasy, ktoré mu rozstrapatene padali do čela.

„Sara,“ vydýchol mi do hrude, neprestávajúc v rytmických pohyboch, ktoré sa postupne zrýchľovali. S každým prirazením som ho silno zovrela vo svojom vnútri – áno, robievala som TIE cvičenia – a s každým vzdialením som ho znovu vítala nadvihnutím bokov. Nemala som dosť. Nechcela som mať dosť. Nechcela som, aby on mal dosť. Chcela som ho od chvíle, keď som odtrhla zrak od budovy Empire State a pozrela sa do jeho sexi modrých očí.

Bála som sa, že nikdy nebudem môcť prestať. Citlivo som vnímala každý jeho dotyk. Prstami mi prechádzal po rozcitlivenej pokožke a dráždil ju vo svojom napätí. Jednou rukou mi prehodil nohu cez rameno, aby sa do mňa dostal čo najhlbšie. Ešte hlbšie, prosím, ak je to vôbec možné, lebo už teraz ma zapĺňal úplne celú. Tak úpenlivo prosím!

„Ty divožienka,“ šepkal zachrípnuto medzi vzdychmi, „berieš niečo?“

„Beriem. Len neprestávaj!“

Umlčal ma tým najerotickejším bozkom, aký som kedy na svojich ústach pocítila.  Čelom sa oprel o moje a so zavretými očami som si uvedomovala tvrdé pulzovanie v mojom vnútri. Vydýchol prudko a nahlas, ale to iba nasledoval výkriky, ktoré som zo seba vydávala pri svojom ďalšom orgazme. Cítila som sa ako hviezda, ktorej sláva stúpa vyššie a vyššie. V pästiach som zovrela jeho vlasy a potiahla, aby som mu umožnila pohľad na moju spokojnú tvár. Keď sa naše pohľady stretli, ani jeden z nás neuhol. Priadla som pod ním ako mačka.

Premeriavala som si jeho tvár. Pery sa mu triasli v úsmeve spokojného muža, ktorý dosiahol zadosťučinenie len tým, že ma dokázal uspokojiť. Prsty sa nám navzájom preplietli a on sa vo mne ešte trochu pohniezdil, kým opustil moje horúce a rozcitlivené lono.

Bozkával ma na ústa. Tentoraz nežne a citlivejšie. Trochu ma štípali pery pod jeho strniskom. Otieral sa o moju tvár ostro tvarovanou bradou a ja som mu odhrnula vlasy, ktoré ma šteklili na tej mojej.

Nechcela som, aby sa odo mňa vzdialil. Čo i len milimeter mi pripadal ako nekonečná vzdialenosť, ktorá nás rozdeľovala. Akoby mi čítal myšlienky, keď si líhal vedľa mňa a zboku ma objal vyrysovanými svalmi štíhlych paží. Predstavila som si nás z pohľadu zhora. Ja, do pol pása odhalená, so šatami vyhrnutými po pupok, on, s nohavicami stiahnutými po kolená. Otočila som k nemu tvár a zistila, že si ma skúmavo premeriava. Nie moje telo, iba moju tvár.

„Si nádherná.“

Poďakovala som sa mu nepatrným úsmevom.

Dlaňou mi tlačil podbrušok a prstami sa pohrával s látkou pokrčených šiat.

„Si veľmi krásna a veľmi štíhla. Aj vo vnútri. Hlavne vo vnútri. Vlhká, úzka a pevná,“ pousmial sa a dodal, „si ako stvorená pre mňa.“

Slastne zavzdychal, zobral do úst môj ušný lalôčik a jemne sa s ním pohral. S každým jeho vzdychom som chcela vzdychať tiež. S každým jeho stonom som ho chcela dráždiť viac. S každým jeho slovom som tie svoje strácala. Obrátila som pohľad do stropu a začala si vštepovať do žíl nový otčenáš – toto nie je láska. Ešte nie. Láska s tým predsa nemá nič spoločné. Ešte sa nemôžeš zamilovať, lebo to môže bolieť. A ja som sa odrazu začala báť.

Opúšťala ma moja sebaistota, pretože som vedela, že so sexom sa všetko začne meniť. Už ma bude poznať celú. Už preňho nemusím byť zaujímavá. Zajtra ma už nemusí chcieť. Už dostal, čo chcel. Ale vari som to nechcela tiež?

Prstami mi prešiel po líci a stiahol mi lem šiat. Posadil sa na posteli a začal sa obliekať. Už je koniec? Prečo sa zdvíha tak skoro? Ja ešte nechcem prestať. Chcem viac!

Nenávidím, milujem

Chcete čítať ďalej? Táto poviedka je úryvkom z knihy  Nenávidím, milujem, ktorú si môžete kúpiť tu: https://www.bestseler.sk/produkt/nenavidim-milujem/

Posted in Erotické poviedky, Jemná erotika and tagged , , , .

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *